Chcem viac! 1.diel

29. ledna 2008 v 11:24 | Eressië |  Chcem viac!
Neustále len hrajem. Hrajem a prehrávam. Snívam sen. Tak krásny a tak nedosažiteľný zároveň. Nechcem nič viac, veľa toho nežiadam, len tvoju krv na špičke môjho jazyka, aby si ma kusol rovno do hrdla. Nechcem nič viac, len strhnúť z teba šaty, bozkávať tvoje pery ako ešte nikto predo mnou. Keď sa mi pozrieš do očí, zhoríš láskou, ktorú si vo mne zapálil. Ako zviera by som ťa za živa zožral, pričom by si ma bol na kúsky roztrhal. Nechcem viac, iba sa dotýkať tvojich pier, bozkávať ti ruky, nohy, cítiť vôňu tvojho tela. Pre mňa by to bolo dobré vo vani, v aute, v tráve i v predsieni. Mne je jedno, kde to na nás príde, je mi jedno, čo si myslia ostatní. Nechcem nič. Chcem len teba. Zvábil si ma a ani o tom nevieš. Nech nikdy nie je dosť z dobra, nerozumiem zo slova. Chcem ťa. Necítiš, že sa pre teba zbláznim? Daj mi jednu, jednu jedinú noc a ja sa uspokojím. Bože Bille, ako veľmi po tebe túžim. Až sám seba sa ľakám. Bojím sa. Áno, bojím. Že sa z tejto choroby už nikdy nevyliečim.

"To snáď ani nie je pravda." nadával si Tom už najmenej stý raz tento deň. Veď predsa nie je možné, aby sa on, Veľký lámač ženských sŕdc, zamiloval do brata. Do svojho romantického, na lásku veriaceho a až detsky naivného brata. Svojho malého bračeka, Billa. " Ale najskôr to tak bude." zvolal skleslo do ticha tmavého pokoja pri pohľade na papier na stole. Len bezradne rozhodil rukami, na viac sa nezmohol. Zmenil sa, a to veľmi. Predtým by nebol napísal nič takéto. Žeby vyznanie lásky? Áno, bolo to presne ono. Či mu ho dá? Určite nie.
" Tomi?" ozval sa tíško od dverí Bill. Bolo niečo po polnoci, začal sa nový deň, no ani jeden z nich nedokázal spať. Toma trápili výčitky svedomia a Billa zas nočné mory. " Čo chceš?" vyštekol naňho Tom prudšie, ako to mal v pláne. Bill len prekvapene cúvol o krok dozadu a nechápavo pozoroval brata, ktorý sa medzitým posadil. " Prepáč,... ja,... nechcel som ťa zobudiť. Už idem." vysúkal zo seba nesúvislo a chystal sa na odchod.
" Počkaj!" zvolal za ním rýchlo Tom, hoci vedel, že najsprávnejšie a pre Billa i najbezpečnejšie by bolo, keby ho nechal odísť. " Prepáč. Nechcel som na teba tak vybehnúť, len si ma prekvapil." hovoril ďalej už miernejším hlasom. " Čo si potreboval?" Bill sa bojácne usmial a popošiel bližšie k bratovi. Neváhal a sadol si tesne vedľa neho. Tom slabo zavzdychal, čo Billovej pozornosti neušlo. Nechal to ale bez komentára a prešiel to bez upodozrievania. " Tomi." zašepkal opäť a jemne sa k bratovi pritúlil. Ach Billi, toto mi nerob. Tom začínal byť zúfalý. Čo ho chce brat dostať na psychiatriu?
" Ja,... mal som zlý sen. Ach Tomi,... ja sa tak bojím." Bill sa začal nekontrolovateľne triasť. Tom si ho k sebe ešte viac privinul a nežne s ním začal kolembať vo svojom náručí. Hladil ho po chrbte, prstami vnikal do jeho strapatých vlasov, tíšil ho a upokojoval. Zrazu ucítil na sebe bratove slzy a len nechápavo sa na neho zahľadel. " Deje sa ešte niečo?" spýtal sa prestrašene. Bill nebol práve ten typ, ktorý by sa pre jednu nočnú moru rozplakal. Neodpovedal, len zavrtel hlavou.
" Čo sa ti snívalo?" pokračoval Tom pomaly, aby ho nevyľakal. No Bill sa len viac rozvzlykal a pevnejšie brata objal. " Ja,... ty,... ach Tomi." Nedokázal vyriecť jednu súvislú vetu. " Čššš, to bude dobré. Som tu s tebou. Už sa nemusíš báť. Počuješ? Nie si sám. Som tu len pre teba." Šepkal. Nechcel narušiť tento krehký okamih. Nežne pohladil Billa po tvári a uložil ho do postele. Bill len prekvapene zamrkal uslzenými očičkami, no nenamietal. Posunul sa viac k stene, aby sa k nemu zmestil aj Tom. Ten sa po kratšom zaváhaní šupol vedľa neho pod prikrývku. S hlavami na vankúši, iba niekoľko centimetrov vzdialenými, si hľadeli do očí. V jedných sa zračila túžba a láska, v druhých strach ale i radosť, že našiel útočište. Útočište v bratovom náručí.
Zaspal. Jeho očká sa privreli a za niekoľko minút sa izbou niesol slabý a rovnomerný dych chlapca s čiernymi vlasmi a nepatrným úsmevom pokoja na perách. No ten druhý nespal. Nemohol. Nechcel. Konečne mal možnosť pozorovať svoju lásku a nebáť sa pri tom odhalenia. Kochal sa jeho krásou, jemnými črtami, dlhými mihalnicami, ktoré sebou trepotali pri každom nádychu a výdychu ich pána. Cítil na sebe bratov horúci dych, jeho vôňa ho tak vábila, no nechcel narušiť tento jedinečný okamih. Bál sa ho dotknúť. Celú noc sa len díval a sníval. O spoločnej budúcnosti a o jej nereálnosti. Nezaspal pokojným spánkom. Bol len vysilený a vyčerpaný váhou lásky, ktorú niesol na svojich ramenách. Nemal mu ale kto pomôcť, prevziať polovicu bremena. Musel ho niesť sám. Aspoň na teraz.
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.