Chcem viac! 2.diel

30. ledna 2008 v 10:28 | Eressië |  Chcem viac!
" Billí, vstávaj." Nežne ním zatriasol. Nič. " Broučku." Neovládol sa. Toľko o tom sníval. O letmých zaľúbených dotykoch, zmyselnom milovaní, krásnych zdrobnelinkách, ktorými by ho zahrňoval deň čo deň. " Broučku?" Nedôverčivý hlas
k nemu doľahol akoby z veľkej diaľky. " Ty,...?" Ani by ho nenapadlo, že je brat už hore. " Si divný." S týmito slovami na perách sa nemotorne vypotácal z bratovej postele a zamieril smerom k dverám. Toma ani nenapadlo niečo protestovať. Bol tak zaskočený, že sa zmohol iba na tupé zízanie na už zatvorené dvere. Beznádejne sebou hodil späť do vyhriatej postele a snažil sa nasať tú neodolateľnú vôňu. To jediné svedčilo o tom, že dnes v tejto posteli spali dvaja ľudia. Tak veľmi si podobný, a predsa tak ukrutne odlišný.

~*~
Bol to len sen. Kľud Bille. Pokoj. Veď bráška by po tebe určite nevyšiel. Miluje len ženy, a to ešte ako... Vidíš veci, tam kde nie sú a robíš z komára somára. Ved čo to bolo ráno? Len sa k tebe snažil byť milý po tom tvojom nočnom výstupe. A ty si sa mu fakt krásne poďakoval. Nestačí, že sa mu na tej úzkej posteli pravdepodobne spalo hrozne, ty si bol naňho aj ráno nepríjemný. A to si sa mu mal vlastne poďakovať. Čo že bol k tebe nežný?
" Ach jaj, za všetko môže ten hlúpy sen." Bill si len bezradne povzdychol a vybral sa smerom do kúpeľne. Musím sa ešte nalíčiť, a potom... No, to sa vlastne uvidí, čo bude potom...
No, po tom 'potom' , nebolo vôbec nič. Celý deň som len lenivo preležal na svojej posteli, vo svojej izbe, zdôrazňujem. Tom sa niekde vyparil a ešte stále sa nevrátil, hoci už je neskoro v noci. Kde len môže byť? Snáď som mu neublížil. Ale nie, veď...
Veď čo? Si jeho malý braček. Hoci mladší iba o necelých 10 minút, on sa ťa vždy snažil ochrániť, brániť hoc i vlastným telom pred všetkým zlým. A ty si sa mu za to vlastne nikdy ani len nepoďakoval. To sa nehanbíš?!
Nie. Vlastne,... áno. Ach jaj, to moje svedomie ma raz zničí. No ale čo mám urobiť? Vyjsť do tej fujavice a hľadať ho? Môže byť hoci kde...
Hoci kde!!! No práve! Možno sedí v parku na lavičke, ostré nože dažďa sa mu zabodávajú do tela, môže už byť celý premočený,... Možno sa trasie zimou a ty tu sedíš pekne v teple, a ešte k tomu zachumlaný v mäkkej perinke. Že sa nehanbíš. A to ho vraj máš rád. Cha! Vieš kto v to po tomto verí,...
" Čo?! " Billa už i len pri tejto myšlienke striaslo. Niečo mu našepkávalo, že s Tomom nie je všetko v poriadku. A neboli to ani tak jeho výčitky svedomia, ako to puto, ktoré medzi ním a jeho bratom existovalo, a vždy i existovať bude, už od ich narodenia. Niečo s ním nie je v poriadku. Niečo sa s ním deje. Musím ho nájsť!

Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.