Život je kurva nespravodlivá! 1.diel

29. ledna 2008 v 10:51 | Eressië |  Život je kurva nespravodlivá!

Život je kurva nespravodlivý. Keď niečo chcete, ozaj chcete, z celého srdca, môžete si byť istý, že sa vám ujde pravý opak. A to pri najlepšom. Väčšinou sa vám totiž neujde nič. Len veľké hovno.
Najmä ak ste taký niktoš, ako ja. Pochádzate z chudobnej a rozvrátenej rodiny, vyrastáte na ulici, bez jediného centa, otec vám zdrhol so šľapkou, matka má tri zamestnanie, len aby ste sa mohli uživiť a dopriať si to najpotrebnejšie.

V škole vás prehliadajú, a to je ešte ten lepší variant. Horšie je, keď sa stanete terčom štipľavých poznámok a ešte štipľavejších úderov. Prichádzate domov zbitý, v roztrhaných šatách a s rozbitou hubou. No to vám až tak ani nevadí. Ste dieťaťom ulice, vychovaný svorkou neduhov, zlodejov a vrahov. Ste jeden z nich, hoci ním nie ste. Ste taký ako oni, hoci sa vám po pravde všetci hnusia. Je to vaša rodina, a predsa ňou nie je. Hádžu vás do jedného vreca s tou najhoršou spodinou sveta. S chudákmi a feťákmi, hoci sami drogami opovrhujete.
Ste chudobný a chudobu mnohý prirovnávajú k hanbe. Niekto vami opovrhujete, niekto vás nenávidí a iný zas ľutuje. No ani jeden z nich sa vám nesnaží pomôcť, nepohne ani malíčkom, aby vás z tej diery dostal.
Môžete sa snažiť ako chcete, všetko je to márne. Môžete byť jedným z najlepších študentov v ročníku, nič vám to nie je platné. Ba je možné, že vás tým väčšmi nenávidia. Veď predsa jeden otrhanec, ako vy, nemôže byť múdrejší a chytrejší, ako syn nejaké ropného magnáta, chýrnych chirurgov či právnikov.
Ste proste len malý úbožiak, červ, ktorý má vždy šťastie, a preto sa mu tak darí. Keby len vedeli, ako sa mýlia a aspoň raz sa napili z toho horkého kalicha utrpenia a niesli na pleciach všetku váhu svojich rozhodnutí. Pochopili by, že život nie je prechádzka ružovou záhradou a ani nejaká veľká sranda to nie je, keď zaspávate s prázdnym žalúdkom, vypnú vám elektrinu, lebo nestíhate platiť účty, v zime mrznete a chúlite sa pod perinu. Keby len vedeli, aké to je a konečne mi už dali pokoj. Keby to len tak vedeli.
" Senshi! Vstávaj! Prídeš neskoro do školy." volala na mňa mama z kuchyne. " Sakra." zaklial som poriadne nahlas, aby to počuli aj na druhom konci tohto poondiateho mesta. Včera som to asi trocha prehnal s učením. " Pohni kostrou, synak." Príjemná vôňa sálajúca z čerstvej omelety a kávy ma okamžite prebrala. Mama dostala včera výplatu a ja sa konečne môžem výdatne naraňajkovať. Pracuje od rána do večera, len aby sme sa dajak uživili. Otec, keď ho tak vôbec môžem nazvať, zdrhol a na mňa a moju matku sa zvysoka vykašľal. Veď aj prečo nie. S tou šľapkou sa určite lepšie zabáva.
" Senshi!" Ďalšie volanie ma prinútilo opustiť ríšu myšlienok a vrátiť sa do holej reality. " Už, už. Veď idem, mami." Rýchlo som na seba niečo nahádzal a vtrhol do kuchyne ako dajaký hurikán. " Dobré ráno. Hm, to je príjemná vôňa." pochválil som ju a zvalil sa na jednu stoličku. " Rýchlo ti naložím, aby si stihol do školy." zvolala a milo sa usmiala. Je to úžasná žena. Preblyslo mi hlavou ešte zopár podobných pochvál, no musel som ich potlačiť. Hneď ako som zhltol čo-to, schytil som tašku a zamieril si to k dverám. Autobus som len-len, že stihol, a do školy som dorazil tesne pred zvonením.
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ayumi Ayumi | Web | 11. prosince 2008 v 15:42 | Reagovat

Wa,to bolo fakt,akože od duše,proste ako si opisovala tie myšlienky,to bolo niečo úžasné..VIdem sa pustiť do daľších častí.. :D

2 Amy Amy | Web | 17. ledna 2009 v 20:04 | Reagovat

boože..akože podla mna fest chytajúci začiatoook...... ja som túto poviedku čítala už dávno.ale vtedy si mala len 9častí a teraz si už nepametám o čom bola..hehe..tak idem ešte raz na to =)))

3 Glorilian Glorilian | Web | 16. srpna 2009 v 18:28 | Reagovat

Začíná to zajímavě, rozhodně mě to zaujalo. =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.