Keď svetlo splynie s tmou,... 1.diel

19. února 2008 v 13:00 | Eressië |  Keď svetlo splynie s tmou,...
Tak a je tu nová shonen-ai poviedka/slash, prvý diel je na svete :) Čítajte, karhajte, chválte, komentujte,... Je to len na vás ;)
~*~
"Naoya! Už mi vážne lezieš krkom. Koľkokrát ti mám opakovať, že už od teba nič nechcem? Si minulosť. Minulosť, ku ktorej sa nemienim vraciať, ba ani na ňu spomínať."
Senseiov hlas sa niesol celou chodbou. Čas utekal, odbili už neskoré poobedňajšie hodiny a škola zívala prázdnotou. Ako ozvena sa od stien odrážali ospravedlňujúce sa slová odvrhnutého milenca. Prudko narážali do ľadových očí, ktoré boli pre nich tentoraz nepreniknuteľné.
" Ryuu, prosím. Daj mi ešte šancu. Prosím, ja ťa milujem."
" Miluješ? Takže ty ma miluješ? Aké to len prekvapenie. Na to si ale mal myslieť predtým, než si s Hitomim vliezol do postele. A teraz ak dovolíš, rád by som sa pobral domov."
" Sám!"

Doplnil, keď si všimol iskričky nádeje v očiach už jeho ex-priateľa. Schmatol tašku a bol by sa vydal smer východ, keby si nebol všimol pár šokovaných očí, zasadených hlboko v mŕtvolne bledej tvári.
Takže predsa nie je až tak neskoro. Preblyslo mu to hlavou ako prvé, keď sa už ako-tak spamätal z prvotného šoku.
Stál zoči-voči svojmu študentovi.
" Keiji." Nevedomky ho oslovil krstným menom.
" Hikari-sensei." Hlesol čiernovlasý chlapec pred ním.
" Tak z tohto sa už nevykrútiš Ryuu. Celá škola sa konečne dozvie o tvojej orientácii."
Naoya by len ťažko skrýval veľké pobavenie a zadosťučinenie v hlase.
" Keď už nebudeš môj, aspoň si vyslúžiš výsmech študentov a opovržlivé pohľady profesorov." Zaškeril sa výsmešne a podlosť z neho len tak sálala.
Ako som s ním niekedy mohol niečo mať? Ryuu až neprirodzene kľudne prijímal jednu informáciu za druhou, no v tom...
" Kto by sa mal dozvedieť čo? Keiji nemá práve v záujme, aby sa to po škole rozšírilo." Zatiahol rozkošnícky a majetnícky objal už spomenutého.
Štyri vyvalené oči, sánky na podlahe...
" Ako?..." Skôr než by Keiji mohol zaprotestovať, bol umlčaný tým najefektívnejším spôsobom. Odrazu mal totiž v puse o jazyk viac, čo jeho komunikačné schopnosti rapídne znížilo.
Keď sa jeho >>>Profesor<<< konečne od neho nachádzal v bezpečnej vzdialenosti, dokázal až Keiji chytiť dych. No dnes mu dajak nebol dopriaty pokoj...
Nasledujúce slová, ktoré vedľa neho odzneli, by psychicky labilného človeka dostali na uzavreté oddelenie psychiatrickej liečebne. A ani on na tom nebol o mnoho lepšie. Ktovie, asi predošlá situácia naštrbila i jeho duševné zdravie.
" Prečo si myslíš, že to Keiji vytára? Snáď si nemyslíš, že by si chcel pridávať na konkurencii?" Zadosťučinený výraz v tvári, pobavený úsmev na perách a tá číra rozhodnosť!
Naoya nemal dôvod pochybovať o tom, že v ich vzťahu nebol jediný, kto zahýbal svojmu partnerovi. Nemal, ako nemal no,... O tom, že to až tak pravda ani nie je, Ryuu mlčal ako hrob.
" Ešte sme neskončili Ryuu. Ešte nie." Keď odchádzal, nezabudol kopnúť do steny, lavičky, proste všetkého, čo mu prišlo do cesty. Občasné nadávky, ktoré mu cestou plynuli z úst a osočovanie svojho mena si Ryuu akoby ani nevšimol. Mal teraz oveľa väčší problém. A ten stál tesne pred ním s jasnou otázkou v očiach.
" Ehm,... Tokugawa-kun,..."
" Tokugawa-kun? Pred chvíľou ste s mojím menom problém nemali! Prečo ma ďalej neoslovujete Keiji? V podstate ste mi svoj jazyk strčili až do hrdla, obchytkávali ma a nepriamo označili za svojho milenca. Čo mi na to poviete, Sensei?" Posledné slovo zavrčal s takou dávkou odporu a hnevu, až sa oslovený mierne striasol.
" Nepreháňajte, Tokugawa. Máte pravdu, zneužil som vás na vlastné ciele a za to sa vám ospravedlňujem. Viac sa to opakovať nebude." Z očí mu sršal priam neľudský chlad a nezáujem. Aké to len typické preňho.
Je to flegmatik na druhú! Nadával si Keiji v hlave, no nahlas to najavo nedal.
" To dúfam." Vyštekol s poriadnou dávkou nenávisti v hlase. " Sayonara!" Dodal ešte a radšej rýchlosťou blesku vypálil von z budovy. Sensei za ním iba zmätene zazeral. Po čase ho to prešlo, pobavene pokrútil hlavou a vydal sa k zadnému vchodu. Istota je istota. Čo keby sa Naoya rozhodol naňho počkať? To nie, ani na to nechcel pomyslieť. Volil by hoc i s radosťou smrť, keby sa mu tak mohol vyhnúť. Nechcel hľadieť do jeho očí, ktoré ho tak dlho klamali. Nie. Už viac nie. Viac nenechá sebou manipulovať. Láska nad ním opäť nezvíťazí! No bola to láska alebo iba poblúznenie? To má vlastne i jedno. Hlavné je, že sa nechal podviesť, využiť. A to už viac nedopustí! Nikdy! Nikomu!
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Komentáře

1 Lolita Lolita | 29. srpna 2008 v 11:38 | Reagovat

flegmatik na druhú- tak s tym plne suhlasim xD

2 Eressië Eressië | 6. září 2008 v 9:00 | Reagovat

no to som rada xD tento začiatok som mala rada :)))  no keby som bola na jeho mieste ja, neviem neviem jak by som reagovala :D ťažko by som asi zostala tak kľudná,... :P

3 Ayumi Ayumi | Web | 11. prosince 2008 v 17:04 | Reagovat

Waaw ,daľší super príbeh XD tá scéna s ma dostala XD Chudák chlapec XD

4 Davida666 Davida666 | 5. ledna 2010 v 14:42 | Reagovat

První díl se mi moc líbí, jen se trochu ztrácím ve jménech

5 Karin Karin | 14. října 2018 v 15:43 | Reagovat

Parádní jen ty jmena mi dělali problém. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.