Keď svetlo splynie s tmou,... 2.diel

26. února 2008 v 12:47 | Eressië |  Keď svetlo splynie s tmou,...
Čo si to ten kretén o sebe myslí? Že je Boh, či čo? Zasahuje do života iných, prevracia im ich naruby a povie jednoducho 'prepáč'. To snáď nemyslí vážne, že tým i niečo vyrieši! Najprv sa so mnou olizuje a potom,... Potom, no potom vlastne nič.
Aaaaaa,... mňa z neho porazí!!! A práve teraz, práve mne. Prečo? Keď som si konečne ako-tak urovnal myšlienky. No chýbalo mi to? Viac ma dopliesť už asi ani nemohol. Veď to nieje tak dávno, čo som sám pred sebou konečne priznal svoju orientáciu. Nedalo by sa povedať, že som ju i prijal, ale snažím sa. A teraz toto. Úspešne sa mi darilo vyhýbať každému chalanovi v okolí 100km2. Ale kto by si pomyslel, že sa strániť musí i profesorom?

~*~
Nehovor, že ma nemiluješ, nerieš problémy sveta. Si len ty a ja. Dve veľké otázniky bytia. Za oknami fujavica, ľudia von ísť ťa nútia. Si gladiátor bez mena a bez života, sirota na ulici, anjel bez krídel, si stratený ako Lucifer v oblakoch pokoja a šťastia. Nevieš kam ísť, nevieš s kým. Si stále sám, predo mnou sa skrývaš. Tiahneš do tieňa, medzi konáre stromov. Netúžiš po sláve či obdive, chýbam ti len ja. Si si tým ale vedomí? Nie. Aká to len jednoznačná odpoveď! Veď tá jedna noc, pre teba neznamenala nič moc. Bola to len erotika, hormóny burácali, alkohol sa tiež podpísal a ty si neodolal. Využil si ma rovnako, ako ja teba. Pre teba to bola však iba jedna noc, no pre mňa moja budúcnosť. Keiji a Saonji. Jak krásne to znie. Dve mužské mená v jednej rovine. Je to zakázané? Nie je. A predsa by nás odsúdili, najradšej na popravisko vzali. Hlavy sťať nám dali, na hranici upálili. Osud si už dávno nepíšeme, je to mimo nás. Prekĺzol nám medzi prstami a ty si odišiel s ním. Ďaleko, preč odo mňa. Tam, kde nie je žiaden Keiji, tam, kde stretneš lásku v podobe ženy.
The (sad) end,...
Škripot pera na papieri utíchol a bloček sa zaklapol. Jeho majiteľ sa unavene natiahol, čo sa nezaobišlo bez hlasitého praskania kĺbov. A mám to hotové, usmial sa šťastne, hoci od happy end-u to malo ďaleko. Možno i preto mal túto svoju poviedku tak rád. Od chvíle, čo ju začal písať, vedel, že to nebude len tak. Malo to dušu, dal do nej kus seba a tak by si šťastný koniec len ťažko predstavoval. Inšpiráciou mu bol trpký život, ktorý sám viedol. Možno nechcene a nedobrovoľne, napriek tomu bol len jeho. Bolo to niečo, čo patrilo len jemu, nik doň nemohol nazrieť, prepísať už napísané stránky jeho života.
Trieda sa začala zapĺňať, bol koniec obedňajšej prestávky a teraz ho čakali dve siahodlhé, nudné, pranudné hodiny.
Dejepis a umenie, uškrnul sa Keiji a fantázia mu zapracovala naplno. Ako by som mohol môjho milého Ryuu-kuna priviesť do rozpakov? To, že ho oslovoval krstným menom mu divné už ani neprišlo. Uplynuli dva dni od toho 'incidentu' a on mal teraz jediný cieľ. Vrátiť mu to i s úrokmi. Mal plán. Síce riskantný, o to ale pikantnejší. Len, čo si naň spomenul, rozhostil sa mu na tvári priam diabolský úškľabok. Predsa sa s ním nik nebude zahrávať len tak, bez následkov. To nie. Mal už tiež čo-to za sebou a určite sa len tak nenechá využívať. Nebude bábka v nikoho rukách!
Dajak veľká zmena, pokračoval vo svojich myšlienkach.
Najprv sa mu chcel vyhýbať a teraz,... A teraz čo? No si to priznaj! Najradšej by si ho vyhľadával, čo? Márne by si zapieral, márne by bolo všetko tvoje úsilie. Tvoje srdce prahne po láske, telo po nežných a láskyplných dotykoch.
" No konečne si prišiel Ryuu, už sme si začínali myslieť, že nám dnes deják s naším obľúbeným profesorom odpadne." Zatiahol som rozkošne a korunku tomu pridal dvojvýznamným žmurknutím. To, že som ohromil celú triedu na čele s Pánom profesorom, je myslím zbytočné čo i len spomenúť.
"Tokugawa-kun,..." Ryuu sa ani len nesnažil zakryť prekvapenie v hlase.
" Okamžite do mojej kancelárie!" Zahrmel odrazu tak agresívne, až zopár žiakov nadskočilo vo svojich laviciach. Vrátane mňa.
" Čo si to o sebe sakra myslíš?" Zvolal Ryuu, len čo ma posadil na stoličku a nervózne si prehrabal vlasy.
Musím uznať, že vyzeral sexy. Viac než sexy! S blond vlasmi zastrihnutými pod ušami, oceľovými očami, vysokou vyšportovanou postavou a čiernym oblečením, ktoré kontrastovalo s jeho alabastrovou pleťou, pôsobil neodolateľne. Vyzeral ako Boh pomsty, keď sa tak nado mnou skláňal.
" Nedívaj sa tak." Zahriakol ma, len čo si vysvetlil môj zamyslený pohľad. A že si ho nevysvetlil zle,...
" Ako tak?" Síce to bola otázka zbytočná, no na provokáciu ako vyšitá.
" Čo chceš?" Odpovedal na moju otázku otázkou. V iných prípadoch by ma to i vytočilo, tentoraz sa mi však na tvári usadil pobavený výraz.
" Bavíš sa dobre?" Odfrkol si a nervózne prešliapal na mieste. Dnes je dajak divný,...
Väčšinou je ako cencúľ, nedá na sebe nič poznať. Ani radosť, ani smútok. A nervozitu už vôbec. Tak čo je s ním teraz? Žeby som ho až tak vykoľajil? V tom prípade bude najlepšie prejsť do ofenzívy. Ďalšia pobavená grimasa a pri pohľade naňho som mal pocit, že snáď exploduje.
" Vynikajúco." Moje nasledujúce počínanie ho už však nadobro vyviedlo z rovnováhy...
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Komentáře

1 Ayumi Ayumi | Web | 11. prosince 2008 v 17:11 | Reagovat

Super,len som trošku ztratila orientácu že kdo je kdo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.