Opitý láskou 2.diel

1. února 2008 v 10:12 | Eressië |  Opitý láskou
Opovážil sa priblížiť a zopár svižnými krokmi došiel až k nemu. Dýchal mu na chrbát, vdychoval jeho horkastú vôňu a nemo sa dožadoval vysvetlenia. Ťaživé ticho doľahlo na oboch, len dažďové kvapky klopkali do rytmu na parapety.
Tom sa zachvel z náhlej Billovej blízkosti. Po chrbte mu prebehli zimomriavky, každá jeho bunka, každá bunka jeho tela žiadostivo a zúfalo volala po nežných dotykoch, vrúcnych objatiach a bozkoch. Z tej náhlej blízkosti sa mu až zatočila hlava. Kolená sa mu podlomili a keby ho Bill nebol zachytil, poskladal by sa mu rovno pred nohami.

Ten si ho ale k sebe pevne privinul a objal. Triaška prechádzala jeho telom tak divoko, až sa sám seba zarazil. Bol až príliš zoslabený a jeho psychika nezvládla tak prudký nával emócií. Striasol sa, jeho zmysli otupeli, nevnímal nič, len tú nepatrnú vzdialenosť medzi sebou a objektom jeho túžob a lásky.
Prestal vnímať svet okolo seba, posledné čo videl, boli tie uhrančivé oči, ktoré naňho tak uprene hľadeli. Zatmelo sa mu pred očami a on upadol do bezvedomia.
Prebúdzanie bolo nepríjemné, oči ho štípali, cítil pálivú bolesť snáď na celom tele, hlava mu išla prasknúť pod tým tlakom. Bol príliš zoslabnutý, temer podvyživený, cítil sa malátne a pred očami sa mu akoby vznášala priesvitná clona, ktorá mu bránila vidieť. Sucho prehltol a s veľkou námahou sa posadil do sedu. No v tom sa zarazil.
Tesne nad ním sa skláňala bratova silueta. Ticho zastenal a prudko sa hodil späť do postele. Nechápavo sa rozhliadal po miestnosti, vlastne to bola jeho izba, a snažil sa rozpamätať. Nevedel, čo sa stalo, ako sa dostal do postele a kto ho...
STOP! Kto ho vyzliekol? Hodil po bratovi vystrašený pohľad, no ten mu len venoval smutný úsmev a ešte viac ho prikryl. " Len lež. Počkaj, prinesiem ti niečo do úst. Veď si dnes ešte nič nejedol." Pohoršene zavrtel hlavou a pobral sa k dverám. Len čo za nimi zmizol, zmohol sa ho čudný pocit.
Nechcem byť od neho ďaleko. Povzbudený touto myšlienkou popohnal svoje lenivé telo do kuchyne, rýchlo sa zahrabal v chladničke, niečo z nej vytiahol, popadol skleničku vody a rozbehol sa hore po schodoch k Tomovi.
Komm und rette mich - ich verbrenne innerlich
Komm und rette mich - ich schaff's nicht ohne dich
Komm und rette mich
Dich und mich
Dich und mich
Dich und mich...
Tom mal horúčku. Blúznil. Stále dokola opakoval tie isté slová. Tie isté frázy, tak známe Billovým ušiam. Niet sa ale čomu čudovať. Zrodili sa v jeho hlave, no z pier jeho brata zneli ešte zúfalejšie, ešte žiadostivejšie, než keď ich on sám dával na papier. Striasol sa pri myšlienke, že by mohol brata stratiť.
Lekár práve odišiel, vyšetril ho, predpísal nejaké lieky a poriadne dohovoril Billovi do duše. Vraj je Tom na pokraji svojich fyzických síl a pravdepodobne na tom nie je lepšie ani psychicky. Je podvyživenýa k tomu upadol do hlbokej depresie. Dohováral mu, aby naňho dozeral, kŕmil ho hoc i násilím, ak to bude treba a za žiadnu cenu mu nevynadal a nič nevyčítal. Mal len stáť pri ňom, podporovať ho a podať pomocnú ruku, kedy to len bude potrebovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.