Opitý láskou 3.diel

8. února 2008 v 14:31 | Eressië |  Opitý láskou
" Konečne si sa prebral. Už som si začínal myslieť, že budeš spať celý deň." Bill zjavne ožil a zo srdca mu spadol hotový balvan, keď sa jeho brat konečne zobudil. " Tak poď. Je čas na obed. Objednal som pizzu, tak mi s ňou pomôž. Chcem sa totiž ešte vojsť do svojich vecí." zašvitoril Bill a už ho ťahal dolu schodmi. " Bill, ja..." začal neisto Tom, no ten ho nepustil ďalej hovoriť.
" Psst... Nič nehovor. Nech ťa už trápilo čokoľvek, s dnešným dňom sa na to vykašleš. A to je rozkaz!" zatiahol s úsmevom Bill a posadil zaskočeného brata na stoličku.

Mám sa na teba vykašľať? Keby si len vedel, že si to ty, kto ma dohnal do kúta. Že s tebou spávam, s tebou vstávam, prenasleduješ ma vo dne, v noci. Nedáš mi pokoj ani na okamih. Si v mojej hlave a ja sa ťa nedokážem zbaviť. Cítim na perách tvoj vášnivý bozk, hoci si ma nikdy nepobozkal, cítim tvoje ruky, ako nenásytne blúdia po mojej holej pokožke, hoci si ma tak jakživ nehladil, cítim na sebe tvoje nezbedné oči, hoci si na mňa hľadel vždy iba ako na brata, ako na tvoje dvojča - Toma.
"A teraz jedz. Potom sa pôjdeš pekne osprchovať a dáš sa nejak dokopy, bo nie je na teba práve príjemný pohľad. A poobede pôjdeme do parku. Si zatvorený už celé týždne a mne začínaš pripomínať skôr nejaký kompót, ako vlastného brata." Keď videl, že Tom naňho len vyjavene civí a nie je schopný žiadneho slova, nieto pohybu, podstrčil mu jedlo rovno pod nos a len tak pre seba sa usmial. Nemyslel si, že naňho dokáže byť tvrdý a jednak starostlivý, no jeho zmetený výraz a ustráchané oči ho až jemne pobavili. Chcel späť svoje staré dvojča. Áno, chce ho späť. A nenechá, za žiadnu cenu nenechá, aby mu ho táto mátoha vzala.
I like it, I'm not gonna crack,
I miss you, I'm not gonna crack,
I love you, I'm not gonna crack,
I kill you, I'm not gonna crack...
Keby to len bolo také ľahké. Keby len smrť všetko ukončila. No ty by si ma prenasledoval aj tam, ako ťa poznám. Už len aj preto, aby si ma nakŕmil. Tom sa takmer zakuckal pri tejto myšlienke a horko-ťažko zadržiaval smiech. Bill naňho len nechápavo civel, ako na blázna, čo Tomovi veru nepomohlo. Prepukol v ohlušujúci smiech, priam až nechutný rehot, aký sa často ozýva kino sálou. Bill spočiatku neveriacky hľadel na brata, ktorý asi práve stratil i poslednú štipku zdravého rozumu. No Tomovi to nedalo. Aká to len irónia. Ten, kto sa mu zo všetkých síl snaží pomáhať a ukazuje cestu, ktorá ho má vyviesť z temnoty, v ktorej len na slepo tápa, je zároveň ten človek, ktorý ho tam vohnal. Irónia, či krutá to hra osudu?
Sám sebe sa divím, sám seba sa pýtam - Čo ja z toho mám?
Celý život bojovať a tvár nastavovať.
Prijímať údery a odvracať sa pravde.
Citom a túžbam.
Láske.
Mojej láske.
Ukázať jej chrbát a žiaľom sa umárať?
Postaviť sa zoči-voči a odvrhnutie prijať?
Bojovať či vzdať sa?
Vytiahnuť meč či zbabelo utiecť, vziať nohy na plecia?
Vrhnúť sa do náruče rozkoše či krutého odmietnutia?
Vplávať do raja či spadnúť do priepasti?
Kto má tomu rozumieť?
Srdce kričí, jasá, buráca.
Nemožné nepoznajúc ma vháňa do tvojej náruče.
A rozum?
Ten mi je nanič.
Len ma trápi a kričí - nie!
Výčitkami zahrňuje, moje už i tak slabé sebavedomie.
A svedomie?
To ma prenasleduje, je mi v pätách a ja mu nestíham.
Je tu-tam.
Skoro ma lapí, no ja sa nevzdávam.
Utekám ďalej, preč od tej potvory, do náruče milovanej osoby.
Či ma prijme a zovrie v pevnom objatí?
To sa pýtam i ja, každú noc pred spaním.
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.