Život je kurva nespravodlivá 3.diel

3. února 2008 v 15:52 | Eressië |  Život je kurva nespravodlivá!
" Senshi, synu. Čo sa ti to len stalo?" S týmito slovami ho doma privítala na smrť vystrašená Kumiko. Ale niet sa jej prečo čudovať. Vyzeral fakt úboho. S rozrazenou perou, podliatymi očami a s nespočetným množstvom modrín nevyzeral práve cool. Po tom, čo ho do ružova vykúpala o_O, nakŕmila a prezliekla, mu jej on vysvetlil príčiny svojho nezmyselného hrdinstva. Ten nezmysel hraničil až s nadpozemskou hlúposťou, ktorá sa môže prirovnať akurát tak k boju jednotlivca proti celej armáde vycvičených zabijakov. A síce Senshiho matka za jeho neuvážené správanie vyhrešila, v hĺbke svojho srdca naňho bola hrdá. Veď ktorá matka by aj nebola, keď sa jej zastane dospievajúci syn a postaví sa tak proti celému poondiatemu svetu, len aby tak ochránil jej česť. Česť, hm...

" No, čo je Hikari? Zakopol si o schod? Mal by si radšej nosiť okuliare. Istota je istota. Nie, že sa nám tu raz zabiješ." Podobné hlášky sprevádzané nechutným rehotom, falošné ľútostivé pohľady, neskrývaná radosť a zadosťučinené tváre... Miešali sa mu všetky dokopy. Celý deň si pripadal ako v nejakom zlom sne. Nočnej more, v ktorej bol on ten lovený. Nočnej more, z ktorej nie a nie sa zobudiť.
" Som rád, že si sa tu objavil." "Kto, čo... ?" Senshi sebou poľakane trhol. Nebolo to vo zvyku, aby sa k nemu niekto obracal s milým úsmevom alebo s priateľskými úmyslami.
" Snáď sa ma len nebojíš?" Sebaistý úsmev, aká to len chyba.
" Čo chceš? "
Môj úsmev bol hneď a zaraz tu-tam. To si snáď zo mňa robí prdel. Ja mu pomôžem a on dobre, že po mne neskočí. " Nenaučili ťa slušnému správaniu?"
Senshi akoby si až teraz uvedomil, kto to naňho vlastne hovorí. " Raidon?"
" Nie, duch svätý." preniesol s nie práve jemnou iróniou v hlase.
" Prepáč."
Tichý kvíliaci hlas, ktorým sa k nemu Senshi nesmelo ozval, ho milo pobavil, ba dalo by sa povedať, že i dojal.
" To nič. Len nabudúce si uváž svoje slová predtým, než niekomu vynadáš."
" Tak, čo? Je ti už lepšie?" pokračoval v jednostrannej konverzácií, keď sa mu odpovedi nedostávalo. Chlapec pred ním sa len roztržito zavrtel. Nevedel čo s rukami, pohľad upieral do podlahy.
Prečo mi to len robí? Nesmie sa so mnou rozprávať. Nie, nesmie. Veď i len za toto by ma jeho kumpáni opäť pekne doriadili. A po včerajšku, by som už...
" Hej, chlapče. Vnímaš ma?" Pobavene mu zamával pred obličajom, pretrhnúc tak nit jeho myšlienok. No jeho vystrašené oči ho prinútili ruky stiahnuť a vrátiť na svoje pôvodné miesto pozdĺž tela.
" Ja,..." Hlas sa mu zadrhával. Musel nejak von. Von z tejto situácie, preč od neho. Ale jak?
" Ty čo? Preboha chlapče, pozbieraj sa. Veď ja nehrýziem."
" Ty možno nie, ale tvoji kamoši tam na rohu. O nich by sa to povedať nedalo." Vyslovil svoje myšlienky skôr, ako si to stihol uvedomiť. Ach nie, mal som si radšej rovno kusnúť do jazyka. " Ja,..." Placho sklopil pohľad a už čakal na úder, ktorý zvykol nasledovať, ak si k niekomu priveľa dovoľoval.
On sa ma snáď len nebojí? Preboha, čo mu to len spravili? Ale Jakoutsu,... Vidí nás. Som si istý. Ak s ním chcem hovoriť, musíme stade preč.
" Poď. " Chytím ho rázne za ruku, no snažím sa ho nevyľakať. Ešte by si pomyslel, že sa ho chystám zmlátiť, či čo. Vychádzame z budovy školy, opúšťame jeho areál. Sme na mieste. Malá kaviareň, študentmi našej školy nie príliš navštevovaná. Presne to teraz potrebujeme. Posadíme sa do rohu, kam na nás nevidno, no mi máme celý podnik pod drobnohľadom.
" Čo chceš?" Opýta sa opäť, nie však nevraživo, skôr neisto a zmätene.
" Čo by som mohol chcieť?" Nemôžem za to. V takejto situácii sa pobavenie len ťažko ukrýva. Preto sa usmejem, hoci viem, že tým ho len väčšmi vykoľajím, ak je to za daných okolností ešte vôbec možné.
" No, keď na tom tak trváš..." Uškrnul som sa a dobre sa bavil na jeho plachom pohľade. Kto to len môže byť? " Chcel som len vedieť, ako sa máš, čo je s tebou... Bežne si pokecať. Vieš dúfam, čo to je?" Skôr, než by stihol Senshi dajak reagovať, pokračoval. " No keď nie, tak ti to milerád vysvetlím. Ľudia si vtedy často niekam zájdu, tak ako mi teraz, vyrozprávajú si, čo sa s nimi ten deň stalo, vedú bežnú konverzáciu. Ako priatelia. Vieš dúfam, kto..."
Tentoraz to bol Senshi, kto ho prerušil. " Lenže mi nie sme priatelia." Krátka veta, len pár slov, ktoré mali uviesť veci na pravú mieru. Aspoň to si myslel on. Ale to by nebol Raidon, keby z toho nevyviazol opäť ako víťaz.
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
PS: Tak, čo? Páčilo?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Komentáře

1 Amber Amber | Web | 6. února 2008 v 7:40 | Reagovat

máš u mě design, akorát ten jeden kluk je blond :]

ale fakt to není holka! :D

2 Ayumi Ayumi | Web | 11. prosince 2008 v 16:01 | Reagovat

Waw nádhera,ten Raidon je strašne milý :D

3 Amy Amy | E-mail | Web | 17. ledna 2009 v 20:48 | Reagovat

boože....  Senshi je fest zlatíčko...  Raidon...waaa..na toho ani slov nemám..super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.