Keď svetlo splynie s tmou,... 3.diel

8. března 2008 v 23:37 | Eressië |  Keď svetlo splynie s tmou,...
" Vynikajúco." Moje nasledujúce počínanie ho už však nadobro vyviedlo z rovnováhy. Suverénne som vstal, podišiel k nemu a pritlačil ho na stenu.
" Niečo mi dlžíte, sensei. Pred pár dňami ste si ukradli bozk,..." Dramaticky som sa odmlčal, aby som ho následne úplne šokoval.
" A ja ho chcem teraz späť."

Skôr než by stihol sensei akokoľvek reagovať, vrhol som sa na jeho pery s takou vášňou a túžbou, že som sa bál, aby som mu nespôsobil vážnu ujmu na jeho duševnom zdraví. Jazykom som sa vydal na spoznávaciu cestu, sal a jemne lízal jeho pery. Jemne okusoval zúbkami, až dostali nádych sýto červenej farby a ja som sa laškovne usmial do jeho úst. Dráždil som ho, až kým ma sám nepustil dovnútra a neobtočil svoje ruky okolo môjho drieku. Horlivo som s ním preplietal naše jazyky v divokom rytme, ktorý som sám určoval.
" Neboj, neutečiem ti." Zašepkal vzrušene medzi bozkami a sám sa ujal iniciatívy.
Niečo ho však zarazilo. Niečo tam bolo navyše a Ryuu sa od neho prekvapene odtrhol a prudko zamrkal. Keiji sa už zľakol, že by ho snáď chcel teraz vyhodiť alebo, čo by bolo ešte horšie, prestať. Ten to však ani v najhoršom nezamýšľal spraviť, naopak, laškovne sa usmial a pritlačil si ho k sebe ešte viac. Ovanul jeho krk horkým dychom a jazykom zavítal k jeho ušniciam.
" Ani som si predvčerom v tom zhone nestihol uvedomiť, že máš niečo v jazýčku navyše." Zatiahol nezbedne a opäť sa prisal na jeho pery.
(Asi sme sa akosi zabudli zmieniť o kovovej guličke, pohodlne usadenej v Keijiho jazyku.)
" Si si istý tým, čo robíš?" Spýtal sa po pár minútach, ktoré obom pripadali ako celá večnosť.
" Nikdy som si ničím nebol tak istý, ako týmto teraz." Odpovedal Keiji úprimne a na tvári sa mu usadil temný tieň. Iskričky z očí pominuli, vystriedal ich zamyslený výraz, smútok, ba až strach.
" Nieže sa mi teraz rozplačeš." Usmial sa Ryuu nežne, až seba samotného tým prekvapil.
" Neboj, moja sentimentálna nálada počká. Toto nie." Jeho oči opäť nadobudli tú istotu a razantnosť, aká sa v nich zračila už toľko-krát.
" To som rád."
" Učiteľ a žiak. Za toto by ma vyhodili. A to je minimum. Koľko ti je?" Opýtal sa Ryuu bez okolkov a pohľadom sa zavrtával do toho pralesa zelene.
" Tento týždeň mám osemnásť. A chystám sa to i patrične osláviť." Necudne, ba až skazene sa naň usmial a ako dnes už nespočetne ráz, zmocnil sa jeho pier a uväznil ich vo vášnivom bozku.
Ryuu sa ujal vedenia. Začal s ním cúvať smer katedra, na ktorú ho následne narazil.
" Tak to ber ako darček odo mňa."
Jednou rukou ho pridŕžal, druhou mu putoval po tele, až kým nenarazil na okraj jeho košele. Bez okolkov ju z neho strhol. Maličkosťami ako sú gombíky, alebo že sa nachádzajú v jeho zborovni, sa nemienil zdržiavať. Horel túžbou a takou vášňou, ako ešte nikdy. Možno mal na tom podiel i fakt, že ich každú chvíľku môžu odhaliť, ale každopádne to malo na svedomí to trasúce sa telo pred ním, tak mladé a hriešne vábivé.
" Už mi nikam neujdeš." vydýchol prerývane a zúbkami uväznil jeho vzrušením stvrdnutú bradavku. Ani si neuvedomil podobnosť svojich slov so slovami, len pred pár minútami vyslovenými. Rukou blúdil po jeho zamatovej pokožke, nechal svoje prsty voľne sa šmýkať po jeho chrbte. Vsakoval korenistú vôňu jeho tela...
" Kto,... kto by tu chcel niekam ísť." Zaznela Keijiho rozklepaná odpoveď a vzápätí zastenal. Ryuu sa totiž až nebezpečne blížil k jeho vzrušenému mužstvu.
Jemne ho dráždi, hladí cez látku, čím sa jeho vzrušenie len stupňuje a stupňuje.
" Prosím."
Zašeptá s poriadnou dávkou vášnivosti v hlase a ani sa ju nesnaží nejak zatajiť. Veď by to bolo i tak zbytočné. Reč jeho tela hovorí za všetko.
" Si nejaký netrpezlivý, čo?"
S pobavením, ale i radosťou mohol konštatovať, že si vedie naprosto bravúrne. Mladík sa mu zmieta v náručí ako pri vysokej horúčke, nechty mu zarýva do ramien. To mu ale ani pri najmenšom nevadí. Sám je vzrušený na najvyššiu mieru. Musí to niekam ventilovať, nestačia mu už kradmé dotyky a horúce bozky. To, že je stále viac a viac netrpezlivý i on sám, nerieši. Nechce. Nesmie. Dôležitý je teraz len on. Len on.
Rukou prudko trhne opaskom, následne i gombíkom a nejak dlho sa nezdržiava ani zipsom. Hravo ho uchopí do dlane, pričom Keijimu ujde ďalší vzrušený ston.
" Ryuu."
Začne rukou pohybovať o čosi intenzívnejšie a Keiji sa pod ním prehne ako luk.
" Pomaly. No tak. Uvoľni sa."
" Tebe sa to povie." Vysúka zo seba vzrušene a sám si rukou zájde pod nohavice.
" Hej, preč odtiaľ." Ryuu sa zvonivo zasmeje a ruku mu odstrčí bokom.
" Nelez mi do polievky."
Len čo si uvedomil absurditu svojho prirovnania, musel sa alespoň uškrnúť. Nejak mu v takýchto situáciách hapruje mozog.
No následný pohľad na Keijiho ho úplne odzbrojí. Neodolá tak dráždivej polohe, stiahne mu i posledné oblečenie a kľakne si na kolená. Vrhne po ňom hladový pohľad, predtým, než ho celého vezme do úst. Chlapec zastená a on sa len usmeje. Cíti, ako v ňom pulzuje, jeho vlastné nohavice sú mu už tesné. Nehľadí na to, teraz preňho existuje len ten mladík, jeho dráždivé stony, túžbou zahmlené oči, telo pokryté studeným potom. Jazykom dráždi špičku jeho penisu, berie ho celého do úst, aby ho následne mohol opustiť, líže ho, saje, rukami hladí jeho stehná. Pridŕža si jeho boky, vzpínajúce sa nahou rozkošou. Cítim, ako jeho srdce splašene bije. Alebo je to moje?
Snaží sa byť ticho, no pohyby Ryuuho jazyka mu to neumožnia. Zastená, na čo Ryuu zrýchli tempo. Ďalší ston a on vzdá svoje úsilie, udržať svoj hlas pod kontrolou.
" Viac."
Neváha ani minútku. Opäť zrýchli, pomáha si rukami, jazykom tlačí na žaluď. Posledné pohyby, stačí raz, dvakrát a ústa mu zaplní prúd horkého semena.
" Ryuu." Keiji sebou zmieta, hlavu zavracia dozadu.
" Čššš, pokoj maličký." Ryuu ho hladí, berie do náruče to roztrasené telíčko, drobnými bozkami zasypáva jeho tvár, krk, jemne ho kuše do ušného lalôčika.
" Ochutnaj sa." Zašeptá medovo, a ako dnes už nespočetne krát, ho pobozká. Stiahne si ho na seba. Chce, aby mu bol blízko, aby sa ho mohol dotýkať čo najviac.
Keiji sa začervená.
" Stalo sa niečo?"
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 24. března 2008 v 19:08 | Reagovat

super!! a pokračko??????

2 Eressië Eressië | 25. března 2008 v 16:59 | Reagovat

je tu čo nevidieť :))) som rada, že sa ti to páči ;) a že si niekto fakt dáva tú námahu a číta moje výmysli x)

3 Polly Polly | Web | 25. března 2008 v 20:35 | Reagovat

no podla mna je to naozaj skvele...uz len ten napad s profesorom ma strasne namotal .... som velmi zvedava, co bude...pribehy typu "zakazane ovocie" su najlepsie xD

4 Ayumi Ayumi | 11. prosince 2008 v 17:21 | Reagovat

Sählasím,mám rada lásku,žiak/profesor :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.