Život je kurva nespravodlivá! 10.diel

13. dubna 2008 v 9:33 | Eressië |  Život je kurva nespravodlivá!
Zákon schválnosti platí vždy a tak ani táto situácia sa nevyvinula práve podľa predstáv zúčastnených.
Senshiho pochytil nepríjemný záchvat kašľa, bozk musel byť prerušený, dokonca Raidon mu skočil i po nejaké tie tabletky a sirup.

" Prečo si mi nepovedal, že sa ešte necítiš dobre?" vyčítal mu Raidon s miernym strachom v hlase.
" Ale mne je dobre. To len ten kašeľ. Ináč sa už cítim oveľa lepšie ako včera." Bránil sa Senshi a smiešne pri tom gestikuloval rukami.
" Ok, ok. Len ma nezjedz. Verím ti, ale to na veci nič nemení. Aspoň do obeda zostaneš v posteli a potom si zájdeme na čerstvý vzduch na malú prechádzku. Platí?" Senshi, ktorý bol ešte pomerne zoslabnutý chorobou, s veľkou radosťou súhlasil. Veď kto by aj nie, keď by okolo neho poskakoval fešák ako Raidon. Naservíroval mu teplé raňajky do postele, dokonca s veľkým nadšením mu pomáhal i pri jej konzumácii,... A že všetko neskončilo iba v Senshiho žalúdku,... xD Obed im kuchárka vyniesla na terasu, kde tak mohli spoločne obdivovať krásu okolia a nádherné záhrady, fontánu, kríky a stromy, ktoré lemovali Senshiho panstvo.
" Je tu neskutočne. Pripadám si ako v nejakej rozprávke."
" Áno, je tu krásne. No teraz ešte viac." Preniesol Raidon vážne a lišiacky na neho žmurkol.
Za Senshiho reakciu by sa nebolo nehanbilo ani nejaké pubertálne dievča. S nevinnosťou jemu podobnou sklopil zrak a všetku svoju pozornosť odrazu venoval svojím prstom na rukách. Raidon by bol dokonca prisahal, že sa i červená. A bol rozhodnutý ho vyprovokovať ešte viac.
" Povedal ti už niekto, aký si nádherný?" Pokračoval s rovnakou vážnosťou v hlase ako pred chvíľou.
" Aký si roztomilí, keď sa červenáš a snažíš sa to zakryť. Aké máš čarovné oči, pohľad, ktorý ma uväznil. Pery, ktoré ma nútia myslieť na nemravnosti."
To už Senshi nevydržal a priam bleskovou rýchlosťou naň upriamil svoju pozornosť. Prsty sem, prsty tam. Toto bolo omnoho zaujímavejšie.
" Aj tento tvoj zmetený výraz v tvári ma núti skoro na kolená." Dokončil konečne Raidon svoje filozofické rozjímanie nad ľudskou krásou a ukoristil si menší bozk od objektu svojich snov. Nie taký ako ráno v posteli. Tento bol iný. Nežný, jemný ako vánok, ako pohladenie motýlich krídel. Chutnal po zakázanom ovocí. Bol opojný ako nektár, vábiví ako hlas sirény niekde v Stredomorí.
" Si krásny. A budem ti to opakovať, dokiaľ mi to neuveríš." Ukončil ich krátky bozk i svoje úvahy jednou vetou.
" Poď. " Chytil ho náhle za predlaktie a ťahal smerom ku schodom.
" Kam ma to nesieš?" Opýtal sa Senshi podráždene, keď si uvedomil, že jeho nohy sa ledva dotýkajú podlahy.
" Uvidíš." Žmurkol naň sprisahanecky a pokračoval vo svojom zbesilom tempe. Došli k jedným veľkým dverám, pred ktorými zastali.
" Chcem ti niekoho predstaviť. Je to,... niekto veľmi dôležitý v mojom živote." Keď videl otázky v jeho očiach, rozhodol sa konať. Rozrazil dvere a vtiahol tak prekvapeného Senshiho do malej, mierne osvetlenej miestnosti.
" Tak, a toto je Mecki. Mecki, toto je Senshi."
Keď si Senshiho oči privykli na prítmie, začal sa rozhliadať po celej izbe, až jeho oči padli na veľké,...
Veľké monštrum v rohu izby. Spoza skiel terária naň kukali 2 veľké oči niečoho, čo by niekto s kľudným srdcom nazval hadom,... no jemu to pripomínalo obrovskú, škaredú príšeru.
" Č- čo to je?" Podarilo sa mu zo seba napokon dostať, keď konečne chytil dych.
" Mecki." Zasmial sa z chuti Raidon a jeho veselý smiech zaplnil celú izbu.
" Môj maličký miláčik." Pokračoval, len čo naň zas uprel svoj zrak.
" Maličký... No to určite." Šomral si Senshi popod nos a ďakoval Bohu, že sa o Raidonovom domácom miláčikovi dozvedel až dnes. Ináč by včera večer nebol vôbec spal.
" Tebe sa nepáči?" Zahral sa Raidon na urazeného a milo pri tom krčil noštekom.
" Eh,... nie?"
" Ha ha, fakt vtipné. Čo sa ti na ňom môže nepáčiť?"
" Všetko?" Senshi sa tým nesmierne zabával. Konečne ho mohol troška podpichovať. Hoci fakt, že je iba na pár metrov vzdialený oblude zo svojich nočných mor, sa mu veľmi nepozdával. Ale čo už. Niečo za niečo.
" Heh. Mal som to vedieť a vôbec ťa sem nevodiť. Chudáčik maličký bude mať z toho traumu. To aby som ho opäť nosil k psychiatrovi." Preniesol na oko vážne a so vytýčenou hlavou vypochodoval z miestnosti. Ako jeho tieň ho sprevádzal i Senshi, ktorý s tým čudom nemienil ani minútku zostať sám v jednom priestore.
" A teraz hybaj do postele." Škodoradostne naň Raidon vycedil svoj bezchybný chrup a upaľoval hore schodmi.
" No počkaj, keď ťa dostanem." A vystrelil za ním ako presne mierená raketa.
Naháňali sa po celom dome, kým obaja nepadli únavou na posteľ, kde sa následne rozvaľovali celý deň. Raidon svojho nového "kamaráta" s veľkým uspokojením obskakoval celý-celučičký deň. Nosil mu lieky, jedlo do postele. Zabával ho vtipnými historkami, rozprával mu o rodine a málo priateľoch, ktorých mal. Takto prešlo celé poobedie, až slnko začalo pomaličky zapadať...
Pokračovanie nabudúce!
< by Eressië >
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Komentáře

1 Mireille_Mirtillo Mireille_Mirtillo | Web | 28. dubna 2008 v 17:36 | Reagovat

Ááááááááááááááááááá krásne,moc krásné. Rychle dál,moc se těším na další díleček =)) :o)

2 Amy Amy | Web | 8. července 2008 v 11:51 | Reagovat

Jéééj.je to krásne..vážne super....už sa nemôžem dočkať pokračovania...heh..keď  bude pokračko bola by som rada keby si mi napísala na môj e-mai angie47@azet.sk..hehe...hádam ťa to nebude moc otravovať..ja sa pravdaže budedem chodiť pozerať či sa s tým niečo nepohlo lebo je to dooosť napínavé..hehe =) zatim pa

3 Tamara Tamara | Web | 25. července 2008 v 20:58 | Reagovat

juuu tesim na pokracko :D

4 Ayumi Ayumi | Web | 11. prosince 2008 v 16:50 | Reagovat

aki si pusu,to ako si opísala,bolo nádherné :3 je toho Meckiho by som chcela vidieť XD

5 Amy Amy | E-mail | Web | 17. ledna 2009 v 22:17 | Reagovat

joooj...joooj...ani po takom čase ešte stále nie je pokračko????????? ja chceeeeeeeeeeem..prosííím =)

6 dlac56 dlac56 | E-mail | Web | 14. března 2009 v 18:36 | Reagovat

ja som si uz myslela, ze je pokrackoooo som sklamanaaaaa cem cem cem

7 Glorilian Glorilian | Web | 16. srpna 2009 v 19:09 | Reagovat

Výborná povídka, při jejím čtení se musím usmívat anebo naopak smutnit, dostala se mi prostě pod kůži a ne a ne se jí zbavit. Já vlastně ani nechci - je to úžasné dílko.

8 Tia Tia | 22. května 2010 v 21:48 | Reagovat

Ja chcem pokracovanie prosim su uzasni cele je to super a chcem vediet co bude dalej nie ja MUSIM vediet co bude dalej :-D  :-D

9 Eressië Eressië | 26. května 2010 v 9:10 | Reagovat

huh,...táto poviedka je pozastavená už nejaký ten piatok... a nemyslím si, že sa k nej ešte nikedy vrátim...vylúčené to nie je, ale..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.