Keď svetlo splynie s tmou,... 6.diel

8. května 2008 v 19:22 | Eressië |  Keď svetlo splynie s tmou,...
Ako to len vždy hovorieval starký?
' Nepodľahni strachu, od toho niet nič horšieho. Vzopri sa mu, povedz, že sa nebojíš. Prejdi búrkou, prijímaj údery, nechaj, nech ťa krutý vietor svojimi plameňmi olizuje. Raz ho to prejde a zostaneš iba i ty. Ako jediný víťaz.'

" Mami, som doma." Zakričal som smerom do kuchyne a následne zapadol do svojej izby. Nepotrebujem zbytočné otázky ohľadom rozbitého kolena ani plačom napuchnutých očí.
No na druhej strane, to koleno vyzerá dosť nechutne, a keby som šiel k lekárovi,... Aspoň by som mohol deň, dva zostať doma a nemusel tak stretnúť 'jeho'. Toľko o mojom boji so strachom. Skôr mi to pripomína zbabelý útek, ale čo už.
Chápem, že som ho tým urazil, nechcem tvrdiť že i ranil, ale nemusel na mňa tak kričať, pozerať sa s toľkou dávkou nenávisti v pohľade ani hovoriť so mnou tak arogantne a povýšenecky. Mám pocit, že sme to obaja poriadne prehnali. Ja tým svojím "bravúrnym" nápadom a on zas tým svojím "geniálnym" výstupom.
Niekedy mám pocit, že je k môjmu telu pripojený úplne cudzí mozog a ten je zodpovedný za všetky moje kiksy. Nejak sa mi totiž nechce veriť, že ten blbý plán sa zrodil v mojej hlave. To by bolo fakt skľučujúce zistenie...
A aký je záver? Asi taký, že som ešte viac mimo ako na začiatku. Jedno je ale isté, ak sa v priebehu nasledujúcich dní, nehovorím o zajtrajšku, keď sa budem zdržiavať mimo areálu školy, neporozprávame, budem ho musieť sám vyhľadať. Už druhý raz. Prečo mám pocit, že v tomto "vzťahu" som ja ten iniciátor? A to som sa vždy chcel nechať iba unášať vlnami,...
~*~
Zazvoniť či nezazvoniť? Zaklopať či utiecť, ukázať zbabelosť, chrbtom sa strachu obrátiť? Byť či nebyť? To je ale otázok! Aj sám Hamlet by mal nad čím dumať.
" Crrr." Jak ja len tento zvuk nenávidím. Mám ale právo protestovať? Nie. Mal by mi znieť v ušiach do skonania sveta. Alebo môjho. Zaslúžil by som si to.
Nebol tam. Neprišiel. Neprišiel do školy. Vyhýba sami. A má aj prečo. No to je jedno. Škola odo dnes nepredstavuje preňho žiadne nebezpečenstvo. A to vďaka môjmu milovanému Naoyovi. Jemu vďačím za to, že som sa stal zo stredoškolského profesora nezamestaným úchylom. A samozrejme v nemalej časti za to vďačím i sebe samotnému. A svojím túžbam, ktoré nie a nie sa udržať na uzde.
~*~
"Hikari-sensei." Hlesol postarší pán za obrovitánskym dubovým stolom.
" Je pravda, čo tu tento muž tvrdí? Je pravda, že vy,... že ste sa zaplietli s jedným z vašich študentov?" Neveriacky naňho hľadel spoza sových okuliarov, viac si nevšímajúc toho neznámeho, ktorý sa takým nekalým spôsob opovážil osočovať jedného z jeho obľúbených profesorov.
" Áno, je to pravda, pán riaditeľ. Je mi to ľúto, ale je to tak." V očiach sa mu mihol tieň, ktorý rýchlo zapudil. Popierať by bolo zbytočné. Prehral, no jemu na tom ani tak nezáležalo. Záležalo mu len na ňom, na tom, ako sa má. Aj v takejto chvíli, v takejto nepríjemnej a ponižujúcej situácii.
" Okamžite opusťte moju kanceláriu!" Zahrmel odrazu riaditeľ smerom k neznámemu tak, že by to od neho nik nečakal. Koľko sily sa to skrýva v tak ochablom tele?
Naoya sa vytratil rovnako nenápadne ako prišiel. Na perách mu pohrával blažený úsmev. A že vraj pomsta nie je sladká. Celou cestou si pospevoval, žmurkol na jednu plavovlásku, ktorá sa následne až ukážkovito zapýrila. Viac sa už o Ryuuho nestaral. Vrátil mu to. Vrátil mu, že ho podviedol. Teraz sú si kvit. Keby len vedel,...
" Ryuu-san. Ako ste,... Ja vám nerozumiem. Neviem, o čo vám išlo, alebo o čo vám ide, ale,... Prepáčte, musím vás požiadať, aby ste podali žiadosť o prepustenie. Neodkladne." Ortieľ je jasný. Odvolávať sa, by bolo zbytočné.
Neuplynulo ani 20 minút a ten zdrap papiera ležal na riaditeľskom stole ako jasný dôkaz o vine.
" Je mi to nesmierne ľúto, Ryuu-san. Vysoko som si vás vážil a ctil vaše prednosti. S úctou k rokom, ktoré ste u nás odučili, zostane táto vec utajená. Ste mladý a jeden hriech nemôže zničiť celý váš život. Kedže neodznelo obvinenie, ktoré by poukazovalo na zneužitie, ba práve naopak, som ochotný o tejto záležitosti pomlčať." S týmito slovami pokynul k dverám, venoval mu posledný, síce sklamaný úsmev, v očiach sa mu ale zračila štipka pochopenia. Ryuu iba kývol na pozdrav a stratil sa v dave nič netušiacich študentov.
O dôvode jeho odchodu sa bude ešte dlho šuškať. No ak riaditeľ svoje slovo dodrží, a Ryuu vedel, že je to čestný muž, nik nebude hanobiť jeho meno. Nik nebude poznať prapríčinu jeho náhleho odchodu.
~*~
Dvere sa náhle otvorili a v nich stála príjemne vyzerajúca dáma. Vlasy mala zopnuté v pevnom uzle, na sebe mala zásteru. Prísne črty tváre zjemňovali malé iskrivé oči, zasadené hlboko v bledej tvári.
" Dobrý deň. Som Hikari-sensei. Profesor vášho syna. Nebol dnes na vyučovaní, tak som chcel vedieť, či sa niečo nestalo." Predniesol tak sladko a presvedčivo, až tým sám seba zarazil.
Odkedy som ja taký dobrý herec? Niekedy mám pocit, že môj život je samé klamstvo. Celý môj život je utkaný z čarovného klbka lží.
" Dobrý deň, sensei. Prepáčte, v toľkom zhone som zabudla zavolať do školy." Koketne sa naňho usmiala, ladným gestom naznačila nech vstúpi a ukázala na pohovku.
Keby len vedela, že spím s jej synom... To je ale irónia. Priam výsmech bohov.
" Viete, včera cestou zo školy ho zrazil jeden cyklista a škaredo si narazil koleno. Doobeda sme boli u lekára, vraj to nie je nič vážne, no pár dní by sa nemal namáhať. Je od vás milé, že ste sa naňho prišli pozrieť. Každá matka je len rada, keď vidí, že jej dieťa je v škole v dobrých rukách.
A ešte v akých dobrých,... A cyklista? Hmm,... " Prosím nie, vy mi lichotíte. Keiji-kun je skutočne nadaný žiak a kedže sa v zborovni o ňom nič nevedelo a ja som mal cestu práve tade, tak som si pomyslel: Prečo nezastaviť a opýtať sa naňho?" Vykúzlil jeden zo svojich neodolateľných úsmevov a mal pocit, že keby žena pred ním už dobrých pár minút nesedela, teraz by určite skončila na zemi.
Čím ďalej, tým viac sa ho ale zmocňoval číry strach. Čo ak mi to neodpustí? Čo ak ma nechce ani len vidieť? A prečo mi na ňom vlastne tak veľmi záleží?
Už hodnú chvíľu nevnímal to ustavičné bľabotanie. Nemal rád ženské klebety, finty, ani ten ich pokrytecký hlas. A hoci sa mu táto žena javila byť milá, chcel byť od nej čím skôr preč. A vtedy,...
" Sensei?" Ako ostrý hrot meča mu jeho hlas preťal myšlienky. Prenikal k nemu do srdca a tak veľmi ho prekvapil, až to takmer prestalo biť.
" Keiji,... teda Tokugawa-kun." Opravil sa rýchlo a vyskočil na nohy, akoby bol doteraz sedel na osom hniezde.
" Miláčik, pozri sa. Sensei sa unúval prísť až sem, len aby vedel, ako ti je. No nie je milý?" Zašveholila a veľavýznamne naňho žmurkla. Potom, akoby si to bola až potom uvedomila, hrane sa zapýrila a so slovami, že zájde po šálku čaju, ich nechala o samote. Keby len vedela,...
" Takže sensei bol zvedavý, ako sa má jeho študent?" Ticho ho okríkol a s hraným hnevom v hlase naňho pohliadol. Už dávno sa totiž nehneval. Hnev ho prešiel rovnako rýchlo ako prišiel.
" Keiji..."
" Aké Keiji, sensei?" Nedal sa len tak ľahko. Nič mu nechcel uľahčovať.
" Aké sensei, Tokugawa-kun?" Posledné slovo precedil cez zovreté pery.
" Už nie som váš sensei. Dnes som podal žiadosť o prepustenie. Nedobrovoľne." Dodal ešte, ako odpoveď na jeho pozdvihnutie obočia.
" Ako,..a...a prečo?" Jeho hrané odhodlanie bolo zrazu ta-tam.
" To je vlastne jedno, ale pamätáš na náš prvý deň?" Obaja vedeli, na aký prvý deň to vlastne myslí.
" No a môj milovaný ex-priateľ sa rozhodol nenechať len tak to, že som ho údajne podvádzal." Viac povedať nebolo treba. Každý zasvietený by bol tomu porozumel aj z toho málo, čo povedal.
No teraz tu bol len jeden, ktorý mal niečomu porozumieť. Len jeden, ktorý mal vyniesť rozsudok a následne ho i vykonať. Len jeden, ktorý mal právo o niečom rozhodnúť, len jeden, ktorý má dnes sviatok. Sviatok, ktorým slávi príchod už tak veľmi očakávanej dospelosti.
" Ryuu."
Vedel som, že som tenkrát prehral. Či mi to vadilo? Vôbec nie. Uvedomil som si totižto jednu základnú vec. Proti láske je márne bojovať.
Keď svetlo splynie s tmou,... a svet sa zastaví, nájdu naše srdcia cestu, ako sa oslobodiť.
The end!
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Si v mojom sne, votrelec! ;)

→Ťuk←

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 12. května 2008 v 19:24 | Reagovat

Vies co? tak posledne, co som cakala bolo to, ze toto bude posledna cast xDDD TLESK TLESK!! bolo to krasne a prekvapive!! xDD ...skutocne dobra praca!! xD

2 Eressië Eressië | 15. května 2008 v 21:24 | Reagovat

Som rada, že som ťa prekvapila a ešte viac, že sa ti to páčilo :) a že si so mnou vydržala až do konca xD veľmi ma potešilo, že aspoň niekto číta moje malé dielko :D dávala som doň veľa a uznanie človeku vždy dobre padne ;) tak dakujem *červenám sa* :D

3 Bereshka Bereshka | E-mail | Web | 28. května 2008 v 22:03 | Reagovat

ahoj, nespriatelíme znova? lebo no tu sme nie, ale keď si zrušila to rock-metal-love, tak sa pýtam...

4 Sasuke Nara Sasuke Nara | Web | 14. června 2008 v 20:04 | Reagovat

Kawai desing !!! =)

5 Bereshka Bereshka | Web | 22. června 2008 v 21:52 | Reagovat

Ahoj! Pls ohodnoť zmenu menu:) Dík... xP

6 Amy Amy | Web | 27. června 2008 v 17:36 | Reagovat

prečítala som všetky diely..a bolo to super..vážne krásne napísanaé aj napínavé..len občas som nevedela čo sa deje..ale nakoniec keď som trochu viac zapla hlavu tak to šlo..vážne.super..dakedy to bolo také dojemné že koniec =))))) klasa

7 Amy Amy | Web | 10. července 2008 v 21:04 | Reagovat

hehe..jééj..som rada že si mi napísala na blog =)))  to som rada že som ti dala dobrý tip na anime...death note je super..to ti môžem potvrdiť =)) a pozeráš to s titulkami?? (môžeš odpísať na môj blog =)) )

8 Amy Amy | Web | 10. července 2008 v 22:04 | Reagovat

Eressië : heh..tak to je dobre..a s akymi titulkami? totiž je to dosť náročné anime..je to tam potom dosť zožité.heh..tak ak by si chcela tak by som ti vedela dať link na blog kde má Zoey časti z Animaxu s dabingom

9 Amy Amy | Web | 11. července 2008 v 10:51 | Reagovat

Eressië :hehe..noo..tak to je na jednom mojom spriatelenom blogu www.anime.blog.sblog.cz tam klikni na anime a tam máš download...hehe..Zoey má tam tuším zatiaľ 33 častí....si kukni..je to fajné..a nepozeráš Gravitation? to je fakt úžasné animne..asi moje najobľúbenejšie =))

10 Amy Amy | Web | 12. července 2008 v 12:44 | Reagovat

Eressië :prepáč že som tak dlho neodpísala..heh.ale blbol mi net =) noo tak kukni to Death Note.hehe..ale na Gravitation to nemá..to je jasnééa..a ešte k tomu ej to úplne iný žáner =) a Loveless..hmm...počula som o tom..ale nijako bližšie o tom nič neviem..hmm..je to tiež na štýl Gravitation??? Ozaj a mangy náhodou nečítaš?

11 dlac56 dlac56 | E-mail | Web | 27. listopadu 2008 v 16:04 | Reagovat

super poviedka. Chcela by som podotknúť, že táto poviedka bola prvá čo som kedy čítala na túto tému shounen ai pretože som iba shounen ai kuki ako amv napr. gravitation, loveless alebo mirage of blaze no potom som sa do toho akosi pustila.... preto by som sa chcela podakovat autorovi/ autorke tejto poviedky.... Dakujem a Velka poklona, poviedka bola super :o)

12 Ayumi Ayumi | 11. prosince 2008 v 17:51 | Reagovat

No je to škoda,že to už skončilo,ale nolo to krásne :D

13 Tia Tia | E-mail | 19. dubna 2009 v 12:15 | Reagovat

Opat mozem len chvalit bolo to super o com svedci fakt ze som to cele precitala za polhodinku sklanam sa pred tvojim talentom a zeleniem zavistou:D

14 Eressië Eressië | 19. dubna 2009 v 18:05 | Reagovat

Polhodinka? šikovná, väčšinou to robím tak aj ja...ked začnem niečo čítať a páči sa mi to, nedokážem prestať :)

15 Davida666 Davida666 | 5. ledna 2010 v 16:00 | Reagovat

Nádherná povídka

16 dlac56 dlac56 | E-mail | Web | 13. února 2011 v 17:38 | Reagovat

chcela by som sa ta spytat, ci by si nechcela napisat pokracko, pretoze tato poviedka patri k tym, co sa mi najviac paci a je uzasnaaaaaa. Ak ano bola by som rada, ak nie, nevadi aj tak je super :-D

17 Karin Karin | 14. října 2018 v 16:13 | Reagovat

Dobře to skončilo dík za povídku. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.